|
|
Postavili sme mosty z hviezd
A je to tu, ani som si nemyslela, že zmysel projektu sa začne napĺňať tak skoro. Asi zatiaľ netušíte o čom hovorím, keďže som dala voľný priechod emóciám. Nuž ide o to, že jedným z cieľov nášho projektu je zmysluplné využívanie voľného času detí a mládeže, a to sa začína pozitívne prejavovať u viacerých cieľových skupín, ktoré boli do projektu zapojené. Tento fakt, nás tvorcov a realizátorov projektu veľmi teší a vedie k tomu, aby sme zviditeľnili aj mimoprojektové aktivity, ktoré vznikli pod jeho vplyvom.
V tejto časti web stránky projektu budeme písať o tom, ako a kde trávia voľné chvíle členovia našich krúžkov, samozrejme upriamime sa na ich aktivity, ktoré súvisia s astronómiou.
Snáď presvedčíme tých, ktorí sa náhodou, alebo zámerne zatúlajú na našu stránku, že projekty môžu naozaj byť pre radosť ľudí. A keď sa povie „trvalá udržateľnosť projektu“, že za týmito prísne racionálnymi slovami sa skrýva, že sme radi spolu, že chceme poznávať nových priateľov, chceme mať nové zážitky a budeme radi, ak to bude trvať ešte dlho.
Renáta Kolivošková
Leonidy v Rimavskej Sobote
17.11.-19.11.2006
Leonidy sú meteorický roj, ktorý je v činnosti v novembri a keďže nám predĺžený víkend vyšiel na jeho maximum, tak sme sa rozhodli to využiť. Po niekoľkých mailoch a telefonátoch sme ustanovili miesto nášho „sústredenia“ Hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Veď nakoniec išli sme za našim prešovským rodákom Paľom Rapavým, ktorý je už dlhé roky riaditeľom na tejto hvezdárni, a ktorý bol v dobe svojich študentských čias veľmi aktívnym členom Klubu mladých astronómov v Prešove. Bolo nás jedenásť a bolo nám super. Väčšinou Prešovčania a momentálne študenti vysokých škôl. No všetko to zorganizovali a aj nás nakŕmili Peter so Zuzkou, Zvolenčania ako sa patrí. Tu sa potvrdilo, že ak máte s niekým spoločné záujmy tak je jedno, z ktorého konca Slovenska alebo sveta je, určite si budete blízki. Aj keď bola chuť pozorovať, počasie nevyšlo, tak sme aspoň využili toto stretnutie na poznávanie Gemerského regiónu. Navštívili sme dedinku Drienčany, v ktorej pôsobil Pavol Dobšinský, známy to zberateľ slovenských národných povestí a teda významný slovenský rozprávkár.
Tunajšia pani starostka dostala krásny nápad, urobiť z Drienčan rozprávkovú dedinku a tak požiadala finančné prostriedky z EÚ a postupne realizuje svoj sen. V dedine nájdete na námestí sochu Dlhého zo známej Dobšinského rozprávky, rozprávkovú autobusovú zastávku so strigou i vládcu Drienčan Valgathu. Najúžasnejšie sú rozprávkové slnečné hodiny povyše dediny (ktoré mimochodom pomáhali realizovať pracovníci Hvezdárne v Rimavskej Sobote). Toto všetko sa nedá dostatočne slovami popísať, to treba vidieť. V blízkych Lukovištiach sme navštívili hroby I. Kraska i L. Mňačka. A ešte jeden skvelý zážitok – koncert Petra Lipu, ktorý je rodákom z Prešova.
Tak asi takto strávili víkend Mišo Pipka a jeho kamarát Peter, Jožko Verbovský a jeho priateľka Zuzka, Aďa Leutterová, Majka Potočňáková, Ivanka Jakšová, Peťka Hatalová, Peter Zbončák a jeho Zuzka, Paľo Rapavý a ja - Renáta Kolivošková.
Vrelá vďaka patrí za toto vydarené podujatie Paľovi Rapavému a jeho pracovníkom a ja len dúfam, že toto podujatie nebolo posledné.
Renáta Kolivošková
 .  . 
 .  . 
 .  . 
 .  . 
Pokračovanie konca...
/Orionidy v Kolonici/
Stále sa živo pamätáme na pocity, ktoré v nás prevládali po príchode domov z letného tábora na AO Kolonica. Na jednej strane to bola únava a smútok z toho, že sa výlet skončil, ale na druhej sme boli radi, pretože prežité momenty medzi nami vytvorili priateľské puto, ktoré stále pretrváva.
Rozlúčka po vystúpení z autobusu nebola však naším posledným spoločným stretnutím. Ešte v tábore sme si medzi sebou vymenili adresy či telefónne kontakty. Ale tým sa to, a môžem povedať našťastie , neskončilo. Vďačíme za to Lucii, ktorá nás s radosťou navštevovala a my sme si ju už dávno obľúbili.
Prvou našou spoločnou „akciou“, spolu s novými kamarátmi z Prešova, bolo vizuálne pozorovanie meteorov z meteorického roja Orionidy, ktoré sa uskutočnilo opäť v areáli Astronomického observatória na Kolonickom sedle. Vôbec nás neodradilo nepriaznivé počasie, ktoré sa na nás mračilo v podobe vysokej oblačnosti. A naša trpezlivosť nevyšla nazmar. Počas druhej noci sa nám na nejakú hodinku – dve úplne vyjasnila obloha a väčšina z nás aktívne pozorovala a využila tak teoretické vedomosti, ktoré sme nadobudli na tejto, ako aj na predchádzajúcich kolonických akciách na tradičnom BOROÚ /bojové rozdelenie úloh/ ale aj z prednášok, vypočutých počas letného tábora v rámci projektu „Postavíme mosty z hviezd“. Niektorí, už skúsenejší pozorovatelia, nám pomáhali a usmerňovali nás pri práci a pozorovaní. Ja sa poctivo priznám, že som v teplučkom spacom vaku v priebehu pár minút zaspala, takže som premeškala tých pár meteorov, ktoré ten večer preleteli nočnou oblohou. Bolo mi to síce ľúto, ale napriek tomu nemožno povedať, že by akcia bola bývala neúspešná. Práve naopak. Na tom nesie najväčšie zásluhy náš vedúci, pán Ondruš, ktorý sa najviac zo všetkých pričinil o to, aby sme sa my, teda krúžkari ako humenskí, tak aj prešovskí, cítili čo najlepšie a odniesli si domov nové skúsenosti a zážitky. O čo najpríjemnejší pobyt sa pričinilo ešte veľa ľudí, ktorí si taktiež zaslúžia našu vďaku.
Človek by očakával, že tu svoje rozprávanie skončím, no nemôžem. Prešovčania nás ešte niekoľkokrát potešili návštevou na astrokrúžku v priestoroch Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, kde sme si spolu užili kopec zábavy a prešovčania mali možnosť spoznať ľudí a to jedinečné miesto, v ktorom nás zasväcujú do tajov astronómie.
Keby som to chcela zhrnúť, tak snáď do týchto pár riadkov. Nadviazali sme nové priateľstvá, odniesli si mnoho zážitkov, na ktoré budeme spomínať ešte aj ako dôchodcovia a s kamennou istotou môžem povedať, že na nás čakajú ďalšie pekné chvíle, keďže sa pripravujeme a tešíme na poznávací výlet do Poľska. A tak všetci spolu môžeme povedať, že myšlienka projektu „Postavíme mosty z hviezd“ sa naplnila a priateľské vzťahy sa premostili...
 .  . 
 .  . 
 .  . 
 .  . 
 .  . 
|
